História kávy
História kávy: od etiópskych hôr po európske kaviarne
Nápoj, ktorý dnes pijeme každé ráno bez rozmýšľania, má za sebou vyše tisíc rokov ciest, zákazov, pašovania aj revolúcií. Pozrime sa, ako sa z divokého kra na etiópskej vysočine stala jedna z najobchodovanejších plodín sveta.
Legenda o pastierovi Kaldim
Najznámejší príbeh o objavení kávy sa odohráva v Etiópii, v oblasti nazývanej Kaffa – práve odtiaľ podľa mnohých pochádza samotný názov nápoja. Mladý pastier kôz Kaldi si vraj všimol, že jeho stádo sa po spasení červených bobúľ z neznámeho kra správa nezvyčajne živo a odmieta v noci spať.
Kaldi bobule odniesol do neďalekého kláštora. Mnísi ich najprv odmietli a hodili do ohňa – a vôňa pražiacich sa zŕn ich presvedčila, aby to skúsili znova. Z opražených zŕn pripravili odvar a zistili, že im pomáha zostať bdelý počas dlhých nočných modlitieb. Tak sa – aspoň podľa legendy – okolo 9. storočia zrodila prvá šálka kávy.
Fakt vs. legenda: Príbeh o Kaldim sa prvýkrát objavuje v písomných prameňoch až v 17. storočí, takže ide skôr o krásnu povesť než o doložený historický záznam. Botanicky je však Etiópia domovinou druhu Coffea arabica celkom nespochybniteľne – dodnes tam rastie divoko v horských lesoch.
Jemen: miesto, kde sa z kávy stal nápoj
Prvé doložené pestovanie a praženie kávy pochádza z 15. storočia z Jemenu. Súfijskí mnísi v jemenských kláštoroch ju používali podobne ako etiópski mnísi – ako pomocníka pri nočných rituáloch. Odtiaľ sa nápoj rýchlo rozšíril medzi bežných ľudí.
Samotné slovo káva pochádza z arabského „qahwa", ktoré pôvodne označovalo víno. Cez turecké „kahve" sa dostalo do taliančiny ako caffè a odtiaľ do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny.
Prístav Mokka
Jemenský prístav Mokka (al-Mukha) pri Červenom mori sa stal na dve storočia prakticky jediným svetovým exportným centrom kávy. Jeho meno prežilo dodnes – v názve nápoja mokka aj v označení moka kanvičky, hoci ani jedno už nemá s pôvodným jemenským obchodom nič spoločné.
Prvé kaviarne a prvé zákazy
V 16. storočí vznikli v Mekke, Káhire a Istanbule prvé kaviarne – arabsky qahveh khaneh. Neboli to len miesta na pitie. Ľudia sa v nich stretávali, hrali šach, počúvali hudbu, diskutovali o politike a šírili správy. Práve to sa niektorým vládcom nepáčilo.
Roku 1511 guvernér Mekky Khair Beg kávu zakázal – oficiálne pre podozrenie, že opája, v skutočnosti zrejme preto, že v kaviarňach vznikali satiry na jeho adresu. Zákaz netrval dlho, sultán ho zrušil. Podobné zákazy sa opakovali aj neskôr v Osmanskej ríši a dokonca v Európe, no ani jeden nevydržal – nápoj bol jednoducho príliš populárny.
Cesta do Európy
Do Európy prišla káva cez Benátky. Prvé zásielky sú doložené okolo roku 1615 a spočiatku sa predávala v lekárňach ako liek – proti únave, na trávenie aj na „prečistenie hlavy". Kňazi ju označovali za nápoj neveriacich, no podľa tradície ju pápež Klement VIII. ochutnal a vyhlásil za takú dobrú, že by bola škoda nechať ju len moslimom.
Prvá európska kaviareň otvorila v Benátkach v roku 1645. Nasledoval Oxford (1650), Londýn (1652), Paríž (1672) a Viedeň (1683). Londýnske kaviarne dostali prezývku penny universities – za jeden cent ste dostali šálku a k tomu diskusiu s najvzdelanejšími ľuďmi mesta. Z jednej takejto kaviarne, Lloyd's, mimochodom vyrástla svetoznáma poisťovňa.
Ako sa káva rozšírila po svete
Jemenskí obchodníci si monopol strážili – zrná pred vývozom sparovali alebo sušili, aby nemohli vyklíčiť. Napriek tomu sa v 17. storočí podarilo vypašovať životaschopné semená.
- Holanďania ich ako prví začali pestovať v skleníku v Amsterdame a následne na Jáve v dnešnej Indonézii – odtiaľ pochádza aj slangové označenie kávy „java".
- Francúzi priniesli sadenicu na Martinik. Z jedinej rastliny vraj vzniklo v priebehu 50 rokov vyše 18 miliónov stromov v Karibiku.
- Brazília získala prvé semená v roku 1727 a v 19. storočí sa stala – a dodnes je – najväčším producentom kávy na svete.
Rozšírenie kávy má však aj temnú stránku: plantáže v Karibiku, Brazílii a juhovýchodnej Ázii stáli na nútenej a otrockej práci. Bez nej by sa káva nikdy nestala lacným masovým tovarom.
Tri vlny kávovej kultúry
Modernú históriu kávy sa zvykne deliť na tri obdobia:
| Vlna | Obdobie | Čím je typická |
|---|---|---|
| Prvá vlna | koniec 19. stor. – 60. roky 20. stor. | Káva ako bežný tovar. Priemyselné praženie, vákuové balenia, instantná káva. Dôraz na dostupnosť, nie na kvalitu. |
| Druhá vlna | 70. – 90. roky | Nástup kaviarenských reťazcov, espresso nápoje, cappuccino a latte ako životný štýl. Ľudia sa učia pojmy ako arabika či pôvod zrna. |
| Tretia vlna | od začiatku 21. stor. | Káva ako remeselný produkt. Dôraz na farmu pôvodu, dátum praženia, svetlejšie praženie, alternatívne prípravy a merateľné parametre extrakcie. |
Zaujímavosti z histórie kávy
- Africké kmene miešali drvené kávové zrná so živočíšnym tukom a tvarovali z nich guľôčky – prvé „energetické tyčinky" na dlhé cesty.
- Turecké právo istý čas priznávalo žene právo požiadať o rozvod, ak jej manžel nedokázal zabezpečiť dennú dávku kávy.
- Kráľ Fridrich Veľký sa v 18. storočí v Prusku pokúsil kávu obmedziť v prospech domáceho piva a zamestnal „kávových špehov", ktorí v uliciach vyňuchávali nelegálne praženie.
- Prvý webkamerový prenos na svete sledoval kanvicu s kávou na univerzite v Cambridge – vedci si chceli overiť, či sa im oplatí ísť dolu po šálku.
Zhrnutie
Káva prešla cestu z divokých etiópskych lesov cez jemenské kláštory, mekkánske kaviarne a benátske lekárne až na náš kuchynský pult. Za tých približne tisíc rokov bola liekom, luxusom, zakázaným tovarom, palivom priemyselnej revolúcie aj témou vedeckého výskumu. Keď si nabudúce dáte šálku, držíte v ruke kus svetových dejín.
