História kávy

História kávy: od etiópskych hôr po európske kaviarne

Nápoj, ktorý dnes pijeme každé ráno bez rozmýšľania, má za sebou vyše tisíc rokov ciest, zákazov, pašovania aj revolúcií. Pozrime sa, ako sa z divokého kra na etiópskej vysočine stala jedna z najobchodovanejších plodín sveta.

Legenda o pastierovi Kaldim

Najznámejší príbeh o objavení kávy sa odohráva v Etiópii, v oblasti nazývanej Kaffa – práve odtiaľ podľa mnohých pochádza samotný názov nápoja. Mladý pastier kôz Kaldi si vraj všimol, že jeho stádo sa po spasení červených bobúľ z neznámeho kra správa nezvyčajne živo a odmieta v noci spať.

Kaldi bobule odniesol do neďalekého kláštora. Mnísi ich najprv odmietli a hodili do ohňa – a vôňa pražiacich sa zŕn ich presvedčila, aby to skúsili znova. Z opražených zŕn pripravili odvar a zistili, že im pomáha zostať bdelý počas dlhých nočných modlitieb. Tak sa – aspoň podľa legendy – okolo 9. storočia zrodila prvá šálka kávy.

Fakt vs. legenda: Príbeh o Kaldim sa prvýkrát objavuje v písomných prameňoch až v 17. storočí, takže ide skôr o krásnu povesť než o doložený historický záznam. Botanicky je však Etiópia domovinou druhu Coffea arabica celkom nespochybniteľne – dodnes tam rastie divoko v horských lesoch.

Jemen: miesto, kde sa z kávy stal nápoj

Prvé doložené pestovanie a praženie kávy pochádza z 15. storočia z Jemenu. Súfijskí mnísi v jemenských kláštoroch ju používali podobne ako etiópski mnísi – ako pomocníka pri nočných rituáloch. Odtiaľ sa nápoj rýchlo rozšíril medzi bežných ľudí.

Samotné slovo káva pochádza z arabského „qahwa", ktoré pôvodne označovalo víno. Cez turecké „kahve" sa dostalo do taliančiny ako caffè a odtiaľ do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny.

Prístav Mokka

Jemenský prístav Mokka (al-Mukha) pri Červenom mori sa stal na dve storočia prakticky jediným svetovým exportným centrom kávy. Jeho meno prežilo dodnes – v názve nápoja mokka aj v označení moka kanvičky, hoci ani jedno už nemá s pôvodným jemenským obchodom nič spoločné.

Prvé kaviarne a prvé zákazy

V 16. storočí vznikli v Mekke, Káhire a Istanbule prvé kaviarne – arabsky qahveh khaneh. Neboli to len miesta na pitie. Ľudia sa v nich stretávali, hrali šach, počúvali hudbu, diskutovali o politike a šírili správy. Práve to sa niektorým vládcom nepáčilo.

Roku 1511 guvernér Mekky Khair Beg kávu zakázal – oficiálne pre podozrenie, že opája, v skutočnosti zrejme preto, že v kaviarňach vznikali satiry na jeho adresu. Zákaz netrval dlho, sultán ho zrušil. Podobné zákazy sa opakovali aj neskôr v Osmanskej ríši a dokonca v Európe, no ani jeden nevydržal – nápoj bol jednoducho príliš populárny.

Cesta do Európy

Do Európy prišla káva cez Benátky. Prvé zásielky sú doložené okolo roku 1615 a spočiatku sa predávala v lekárňach ako liek – proti únave, na trávenie aj na „prečistenie hlavy". Kňazi ju označovali za nápoj neveriacich, no podľa tradície ju pápež Klement VIII. ochutnal a vyhlásil za takú dobrú, že by bola škoda nechať ju len moslimom.

Prvá európska kaviareň otvorila v Benátkach v roku 1645. Nasledoval Oxford (1650), Londýn (1652), Paríž (1672) a Viedeň (1683). Londýnske kaviarne dostali prezývku penny universities – za jeden cent ste dostali šálku a k tomu diskusiu s najvzdelanejšími ľuďmi mesta. Z jednej takejto kaviarne, Lloyd's, mimochodom vyrástla svetoznáma poisťovňa.

Ako sa káva rozšírila po svete

Jemenskí obchodníci si monopol strážili – zrná pred vývozom sparovali alebo sušili, aby nemohli vyklíčiť. Napriek tomu sa v 17. storočí podarilo vypašovať životaschopné semená.

  • Holanďania ich ako prví začali pestovať v skleníku v Amsterdame a následne na Jáve v dnešnej Indonézii – odtiaľ pochádza aj slangové označenie kávy „java".
  • Francúzi priniesli sadenicu na Martinik. Z jedinej rastliny vraj vzniklo v priebehu 50 rokov vyše 18 miliónov stromov v Karibiku.
  • Brazília získala prvé semená v roku 1727 a v 19. storočí sa stala – a dodnes je – najväčším producentom kávy na svete.

Rozšírenie kávy má však aj temnú stránku: plantáže v Karibiku, Brazílii a juhovýchodnej Ázii stáli na nútenej a otrockej práci. Bez nej by sa káva nikdy nestala lacným masovým tovarom.

Tri vlny kávovej kultúry

Modernú históriu kávy sa zvykne deliť na tri obdobia:

Vlna Obdobie Čím je typická
Prvá vlna koniec 19. stor. – 60. roky 20. stor. Káva ako bežný tovar. Priemyselné praženie, vákuové balenia, instantná káva. Dôraz na dostupnosť, nie na kvalitu.
Druhá vlna 70. – 90. roky Nástup kaviarenských reťazcov, espresso nápoje, cappuccino a latte ako životný štýl. Ľudia sa učia pojmy ako arabika či pôvod zrna.
Tretia vlna od začiatku 21. stor. Káva ako remeselný produkt. Dôraz na farmu pôvodu, dátum praženia, svetlejšie praženie, alternatívne prípravy a merateľné parametre extrakcie.

Zaujímavosti z histórie kávy

  • Africké kmene miešali drvené kávové zrná so živočíšnym tukom a tvarovali z nich guľôčky – prvé „energetické tyčinky" na dlhé cesty.
  • Turecké právo istý čas priznávalo žene právo požiadať o rozvod, ak jej manžel nedokázal zabezpečiť dennú dávku kávy.
  • Kráľ Fridrich Veľký sa v 18. storočí v Prusku pokúsil kávu obmedziť v prospech domáceho piva a zamestnal „kávových špehov", ktorí v uliciach vyňuchávali nelegálne praženie.
  • Prvý webkamerový prenos na svete sledoval kanvicu s kávou na univerzite v Cambridge – vedci si chceli overiť, či sa im oplatí ísť dolu po šálku.

Zhrnutie

Káva prešla cestu z divokých etiópskych lesov cez jemenské kláštory, mekkánske kaviarne a benátske lekárne až na náš kuchynský pult. Za tých približne tisíc rokov bola liekom, luxusom, zakázaným tovarom, palivom priemyselnej revolúcie aj témou vedeckého výskumu. Keď si nabudúce dáte šálku, držíte v ruke kus svetových dejín.

Diskusia (0)

Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.

Nevypĺňajte toto pole