20 zaujímavostí o káve, ktoré ste možno nevedeli

Káva sprevádza ľudstvo vyše tisíc rokov a za ten čas stihla byť liekom, zakázaným tovarom, kozmetikou aj námetom prvej webkamery na svete. Tu je dvadsať vecí, ktoré o nej stojí za to vedieť – vrátane troch mýtov, ktoré si zaslúžia uvedenie na pravú mieru.

Pôvod a botanika

1. Kávové zrno nie je zrno. Je to semeno plodu, ktorý vyzerá ako malá čerešňa. Preto sa mu hovorí kávová čerešňa. V každej sú zvyčajne dve semená priložené plochou stranou k sebe.
2. Peaberry je vzácna anomália. Asi v 5 % plodov sa vyvinie len jedno okrúhle semeno namiesto dvoch. Nazýva sa peaberry alebo caracolillo a niektorí pražiari ho triedia zvlášť, pretože sa praží rovnomernejšie.
3. Kávovník kvitne bielymi kvetmi, ktoré voňajú ako jazmín. Kvety vydržia len niekoľko dní a plod z nich dozrieva 7 až 11 mesiacov.
4. Kofeín je pre rastlinu insekticíd. Kávovník ho tvorí ako ochranu proti hmyzu a ako látku, ktorá brzdí rast konkurenčných rastlín v okolí.
5. Kofeín pôsobí aj na včely. Nektár kávovníka obsahuje malé množstvo kofeínu a výskum ukázal, že včelám zlepšuje pamäť na miesto, kde kvet našli – rastlina si tak zabezpečí opakované opylenie.

História a kultúra

6. V európskych lekárňach sa káva predávala ako liek. V 17. storočí ju odporúčali proti únave, na trávenie a „prečistenie hlavy". Bežným nápojom sa stala až s prvými kaviarňami.
7. Prvé kaviarne boli miestom politických debát a preto ich vládcovia opakovane zakazovali – v Mekke v roku 1511, neskôr aj v Osmanskej ríši a v Anglicku. Ani jeden zákaz dlho nevydržal.
8. Z londýnskej kaviarne vyrástla svetová poisťovňa. Lloyd's Coffee House bola miestom, kde sa stretávali námorní obchodníci – a z ich dohôd vznikla poisťovňa Lloyd's of London.
9. V Škandinávii sa do kávy pridáva vajce. Takzvaná egg coffee alebo kaffeost – rozšľahané vajce s mletou kávou sa zaleje vriacou vodou. Bielkoviny na seba naviažu jemné častice a káva je prekvapivo číra a jemná.
10. V Etiópii má príprava kávy vlastný obrad. Kávový ceremoniál trvá aj hodinu – zrná sa pražia priamo pred hosťami, melú v mažiari a varia v hlinenej kanvici zvanej jebena. Podávajú sa tri kolá, každé má vlastné meno.
11. Vo Viedni je kaviarenská kultúra na zozname UNESCO ako nehmotné kultúrne dedičstvo. Viedenskí čašníci majú vlastnú terminológiu desiatok nápojov, ktorú nenájdete nikde inde.
12. Prvá webkamera na svete snímala kanvicu s kávou. Vedci z Cambridgeskej univerzity si v roku 1991 nastavili kameru na spoločnú kanvicu, aby nemuseli zbytočne chodiť po prázdnu kávu. O tri roky neskôr sa prenos dostal na internet a sledovali ho milióny ľudí.

Príprava a chuť

13. Espresso nie je najsilnejšia káva. Má vysokú koncentráciu, ale malý objem. Veľký hrnček filtrovanej kávy vám dodá viac kofeínu než jedno espresso.
14. Mlieko mení viac než chuť. Bielkoviny a tuk v mlieku obalia časť horkých látok a spomalia vstrebávanie, takže povzbudzujúci účinok nastupuje miernejšie a postupnejšie. Celkové množstvo kofeínu sa však nezmení.
15. Káva je z 98 % voda. Preto kvalita a tvrdosť vody ovplyvňuje výslednú chuť rovnako výrazne ako samotné zrno. Príliš mäkká voda dá plochú kávu, príliš tvrdá zas tupú a zároveň ničí kávovar.
16. Ideálna teplota vody na prípravu je 90 – 96 °C. Vriaca voda kávu spáli a vytiahne z nej nadmernú horkosť.
17. Cold brew nie je studená káva. Ide o kávu lúhovanú v studenej vode 12 – 24 hodín. Nižšia teplota vytiahne menej kyselín a horkých látok, takže výsledok je jemný a prirodzene sladký.

Neobvyklé využitie

18. Kávová sedlina je vynikajúci prírodný peeling. Jemné častice mechanicky odstraňujú odumreté bunky, kofeín má krátkodobo spevňujúci účinok na pokožku a prírodné pigmenty dodajú jemný tón. Sedlina sa dá využiť aj ako pohlcovač pachov v chladničke či ako prísada do kompostu – obsahuje dusík, ktorý oceňujú aj rastliny.
19. Kopi luwak je najdrahšia a najspornejšia káva sveta. Zrná prejdú tráviacim traktom cibetky, čo mení ich chuťový profil. Pôvodne šlo o zrná zbierané vo voľnej prírode; dnešná masová produkcia sa však opiera o chov zvierat v klietkach, čo ochranári dlhodobo kritizujú.
20. Fínsko je svetový rekordér v spotrebe. Na jedného obyvateľa tam ročne pripadá okolo 12 kilogramov kávy – zhruba dvojnásobok európskeho priemeru a niekoľkonásobok spotreby v Taliansku, ktoré si mnohí spájajú s kávou najviac.

Tri mýty, ktoré sa oplatí opraviť

Na záver

Za obyčajnou rannou šálkou stojí botanická rarita, tisícročná história, chemický proces s tisíckami zlúčenín a globálny obchod, ktorý živí milióny ľudí. Nabudúce, keď si ju budete pripravovať, máte o čom rozmýšľať – alebo aspoň čím zabaviť spoločnosť.